streda 23. januára 2013

12. časť

Chcem vám iba napísať, že som späť! :D ešte pred mesiacom som si bola istá, že končím, no teraz, keď som začala čítať poviedku DARK, znova ma to chytilo! Problém je ten, že som už aj zabudla o čom som písala..

 









Keď som sa znova zobudila, pocítila som na chodidlách chladný vietor. Inštinktívne som sa zakuklila a pritiahla som si k sebe deku. Prudko som sebou mykla, keď som si uvedomila, že to čo ťahám nie je deka ale niečie tričko! Už posediačky som si chytila jednou rukou hlavu a druhou som stále držala to tričko. Po celom tele mi začali vyskakovať zimomriavky. Slnečné lúče mi otravne liezli stále do môjho zorného pola a ja som bola bezbranná! Ako môžeme zhasnúť slnko? Nijako. To je ten problém. Nohy som si skrčila a kolená som si tiahla k hrudníku silou, akoby som chcela vyryť dieru do hrudníka. Stisk som uvolnila a látka z mojej ruky vykĺzla. Ucítila som jemný tlak na mojich krížoch. Pozrela som sa dozadu a stŕpla som. Bez sebamenšieho pohnutia som vyjavene pozerala na Peytonovu ruku.
"Čo sa deje?" zachrípnuto som sa opýtala.
"Nič, iba na teba dávame pozor. Luke hovoril niečo o možnej nevolnosti. Včera si spotrebovala viac energie ako si v sebe mala, čomu nikto nechápe. No dobre, už je rad na Autumn. Maj sa" jemne sa usmial. Jeho hlboký hlas sa húpal. Bola som opretá o stenu, no oči som mala zatvorené. Bola som totálne vyčerpaná a naviac aj zmetená. Ozval sa tichý buchot na dverách a po chvíľke sa dvere podvolili a odhalili usmiatu tvár Autumn. Pozrela sa na Peytona. On iba jemne prikývol a pomaly uvolnil ruku, ktorá oblápala moje kríže. Postavil sa a podišiel k Autumn. Chytil dvere a niečo je pošepkal. Autumn sa splašene pozerala na zem a o krok ustúpila. Peyton sa šikovne prešmykol medzi ňu a dvere. Autumn ich jemne zatvorila a oprela sa o ne z vnútra. Zaklonila hlavu a zavrela oči. Pomaly sa zviezla na zem a zostala sedieť. Nohy si skrčila k telu a hlavu schovala do medzierky. Veľmi potichu som sa postavila a podišla k polička. Vzala som jeden balík čipsov a pomaly kráčala k Autumn. Sadla som si vedľa nej a položila ruku na jej chrbát. Vyľakane zodvihla hlavu a veľkými očami sa na mňa pozerala. Ukázala som na čipsy a jemne sa pousmiala.
"Ja...ehm.. myslela som si, že ešte spíš"
"To je v poriadku.. myslím, že ti rozumiem" Zobrala si čipsy z mojej ruky a ja som sa bez slova postavila a chcela som odísť. Už som držala rúčku, keď sa podo mnou ozvala Autumn.
"Kam ideš?"
"Do kuchyne" posnula sa, aby mi nezavadzala v dráhe dvier.
"Ale ja sa o teba mám starať. Nemám sa od teba pohnúť." iba som sa usmiala a otvorila dvere.
"Myslím si, že teraz potrebuje oddych niekto iný"


Keď som sa vrátila do izby mala som v jednej ruke horkú čokoládu pre Autumn a v druhej ruke čínu v papierovom kelímu. Čokoládu som jej podala a hodila som sa aj s jedlom na postel. Môj sebavedomý úškrn sa vyhrieval na mojej tvári. Autumn si to všimla akoby jej dal niekto echo.
"Čo?" s úsmevom si ma premerala.
"Nič" zatvárila som sa akoby nič.
"Nie, nevieš o čo ide!" jemne sa zasmiala ale pozerala do zeme.
"Si si istá?"úsmev stále neopúšťal moju tvár.
"Tak to nie je!"
"Takže, keď ti poviem jedno slovo, nemykneš sebou?"
"Nie.." už nie tak isto odpovedala.
"Autumn?" zodvihla hlavu a neisto sa na mňa pozrela.
"Pey-ton" perami som naznačila. Okamžite jej líca napadla červeň. Pobúchala som miesto vedľa mňa. Autumn ku mne s úsmevom podišla a sadla si ku mne. To čo sa ďalej dialo, nie je podstatné. Dôležité je, aby ste vedeli, že to boli dievčenské rozhovory. Miestami o chalanoch. Autumn sa ma pýtala na Wyatta a ja jej na Peytona. Samozrejme, že ono hovorila ako sa jej páči zatiaľ čo ja som hovorila iba samé zlé veci na toho.. uf! ani jeho meno už neviem vysloviť. Blé!

O pár hodín:

"Takže čo na neho hovoríš?"
"No, mne príde milý, rozumný a taký presne pre teba" divný pocit vzdoru v bruchu som nevedela utíšiť, ktorý vypukol vo chvíli keď som hovorila presne pre teba.  Čo sa to so mnou deje?
"Ja si o Wyattovi myslím, že nie je až taký zlý."
"Ver mi, on je.. och nehovorme o ňom!" vyplazila som jazyk na znak znechutenia.
"Ako chceš, ale mala by si mu dať šancu"
"Dať šancu komu?" do izby vošiel Wyatt.
"Ahoj" povedala Autumn.
"Čo tu chceš?" Rýchlo som si zakryla odhalené nohy pod prikrývku.
"Idem vymeniť Autumn.."
"A prečo akurát ty?!"
"No ako už určite tušíš, nie každému sa tu chce pri tebe trčať. Ani ja tu nie som z vlastné rozhodnutia." Vyplazila som mu jazyk na čo som si zaslúžila pohľad plný nenávisti, no aj tak tam bola značná časť hravosti.

Autumn za sebou zatvorila dvere, no ešte pred tým mi naznačila perami 'veľa šťastia'. Ignorujúc tamtoho som sa oprela a otvorila knížku. K tomu som si zapichla slúchadlá do uší. Po chvíľke ma prepadol pocit smädu. Sluchadlá som si vytrhla z uší a knížku položila na stolík. Wyatt sedel na koberci a posielal si SMS-ky. Ešte pre tým ako som zišla dole do kuchyne, opýtala som sa.
"Chceš vodu, alebo niečo na pitie?"
"Hej, vodu"
"Oukej, tak vieš kde je" sladko som sa na neho usmiala a tresla dverami na vyjadrenie ako strašne nesúhlasím s tým, že tu musím  byť s ním.


utorok 11. decembra 2012

10. časť





"Peyton! mali by sme zmiznúť!" Všetko mi dávalo zmysel. Ten úsmev, ktorý sa už viackrát snažil ukryť predo mnou. Bola som mu na smiech..
"You've got to be kiddin' me!" skríkla som. Chalan zamrzol pri kroku a otočil sa ku mne. V očiach v jednu sekundu zmizlo odhodlanie. Tento chlapec za chvíľu umrie, ak ma niekto nezastaví!! 



sobota 8. decembra 2012

9. časť

Prepáčte, že už skoro nepridávam, ale mala som obdobie, kedy som premýšlala že skončím. Dokonca sme so Charlottou raz spomínali zrušenie stránky.. Fakt nemám časť to písať, a neviem, či by ste sem aj tak chodili, ak by sme pridávali nie často časti. A ešte ako naschváľ ma napadá nová poviedka! To nenávidím.. Musím sa znova donútiť písať o Chastity. Kedysi, keď som si v mysli vymyslela postavu Chastity, prišla mi dokonalá a odsť blíza, no teraz.. ja neviem. Tak, ale predsa (hlavne vďaka komentáriku :*) tu je ďalšia časť :) Enjoy
Ps: Taká krátka, ale ďalšia bude čoskoro, sľubujem :) Teraz už vážne :*



Po otvorení očí som si prezrela dievčatá. Jedna bola Autumn, ako si pamätám z prvej hodiny. Tú druhú som nepoznala. Blond vlasy poniže pliec jej obmývali tvár. Nechápajúc som sa na ňu pozrela. Privítala ma úsmevom. 
"Auu" zachripela som. Konečne si všimla, že mi stojí na ruke.
"Op, prepáč" zostúpila mi z ruky.  Jemne som sa zamračila a ohýbala stŕpnutú ruku. Posadila som sa a škaredo na nich pozerala.
"Kto ste?!"
"Prepáč mi za tú ruku../ Autumn" naraz odpovedali.
"Oo, ja som Anise, a ty?"
"Chastity" hánkami som si pretrela viečka a pomaly sa postavila.
"Nepozeraj sa tak na mňa! Ano, áno mala si pravdu, spokojná?" Anise vybehla na Autumn. Autumn len zodvihla obočie.
"Koľko je hodín?" rýchlo som skočila do ich konverzácie, treba opomenúť, že bez zmyselnej.  
"Okolo 6 a.m." bez najmenšieho pocitu mi povedala túto nepochopiteľnú vetu. Ja som prespala (dá sa povedať) v divočine?
"Damn!" rýchlo som sa postavila a bez rozlúčky šprintovala do izby.   
Dobehla som do izby, vošla do sprchy a keď som z tadiaľ vyšla zostávalo 5 minút do hodiny. Fajn, čo na seba? Otvorila som skriňu. Mokré vlasy mi padali na chrbát. Rýchlo som vytiahla obyčajné riflové retro kraťase pod rebrá. Do nich som si zastrčila prvú blúzku, ktorú som uvidela. Bola to bledo oranžová volná blúzka, ktorá mi odhalovala ruky a istú časť chrbta. Vlasy som nechala mokré, len som zobrala notes s perom, pero a utekala preč. Veci som si dala do tašky a do rúk som si dala pár bot. Boli do pol lýtka, takže som celú cestu dole schody zabila šnúrkovaním. Tesne pred dverami som mala všetko hotové. Otvorila som dvere a nakukla do svojho rozvrhu. Mala by som byť v triede oproti mne. Šťastná, že som to tak rýchlo našla som vošla do triedy. 
V sekundu ako som vošla som zastavila. Predo mnou stálo veľa ľudí, no najviac ma desilo, že boli oveľa starší ako ja..Toto nie sú moji spolužiaci..
"Stratila si sa kráska?" otočila som sa za hlasom. Chalan, ktorý stál predo mnou sa neskutočne podobal na Peytona. Bol tak isto bledý a oči mal modré, síce viac už po ňom nemal. 
"Som v pohode" slušne som odpovedala, i keď som mu mala chuť vraziť za tú krásku. 
"Si tu nová?" pozerala som sa poza neho, proste všade len nie na neho. Nebol odpudzujúci, len som nestíhala prísť na svoju hodinu. Jemne som prikývla.
"Prepáč, už musím ísť.." Snažila som sa nájsť najbližšie dvere. Márne. Najbližšie boli úplne v rohu. Vykročila som nohou a hypnotizovala som dvere. Do môjho zorného pola mi vbehol niekto. Peyton.
"Drew!" zakričal. Otočila som sa, zaujímajúc, koho volá. Peyton by mal byť predsa môj spolužiak. Takže som tu predsa dobre? Chalan, ktorý sa mi prihovoril sa na neho pozrel a odzdravil ho. 
"Nazdar bratček..." Takže preto tá podoba!  
Ja som pokračovala v ceste ku dverám. Ako som sa predierala k dverám znova mi niekto zavadzal v mojej ceste. Bol to chalan, ktorého som videla s Peytonom. Asi prišiel s ním. 
"A, prepáč" asi si ma nevšimol, keďže sme skoro do seba narazila. Ledva som zastavila. Cúvol a nechal ma prejsť.
"Ďakujem.." Ako som prechádzala, zavadila som a lištu na zemi a skoro by som spadla, keby som sa nezachytila o neho. Posledné, čo som počula bolo:
"Á, sakra" zahmlelo sa mi pred očami. Znova niekoho iného spomienky. Nenávidela som to. Brala som to ako narúšanie súkromia. V úzadí som ešte počula ako niekto zakričal.
"Peyton! mali by sme zmiznúť!" Všetko mi dávalo zmysel. Ten úsmev, ktorý sa už viackrát snažil ukryť predo mnou. Bola som mu na smiech..
"You've got to be kiddin' me!" skríkla som. Chalan zamrzol pri kroku a otočil sa ku mne. V očiach v jednu sekundu zmizlo odhodlanie. Tento chlapec za chvíľu umrie, ak ma niekto nezastaví!! 


utorok 20. novembra 2012

2. A Beautiful Lie

Ďakujem za krásne komentáre :) Neskutočne ste ma nimi potešili! Snáď sa vám aj táto časť bude páčiť :) Ďalšiu pridám až budúci týžden keďže som na nej ešte ani nezačala pracovať :)
*Charlotte* 

pondelok 19. novembra 2012

1. A Beautiful Lie

Konečne som dokázala niečo napísať! Prvá časť je tu :) Niekedy zajtra pridám aj druhú časť, aby ste mohli pochopiť o čo v príbehu ide :) Inak budem pridávať časti pravdepodobne jednu za týždeň :)Verím, že sa vám bude páčiť :P 
*Charlotte*